Vzdialená Austrália
Austrália
.... vzdialená Austrália, nie len v kilometroch, ale aj v sposobe života svojich obyvateľov. Už od svojho detstva som túžila sa ísť pozrieť do tejto krajiny. Som presvedčená, že túžby a sny by si každý mal plniť. Nezáleží na tom kedy, hlavne nech to raz príde. Tento sen sa mi podarilo uskutočniť v septembri v roku 2013. Ceste do Austrálie predchádzali vybavovačky, čo sa týka leteniek, ale aj potrebných víz. Aj napriek tomu, že Slovensko je krajinou ktorej občania už viac menej nepotrebujú víza, ja som patrila medzi tých "šťastlivcov", ktorí si museli prejsť procesom vybavovania víz. Celé vybavovanie od podania žiadosti až po udelenie víz trvalo cca 3 týždne. Po zdokladovaní všetkých potrebných dokumentov, ktoré odo mňa imigračné oddelenie žiadalo som dňa 8. mája 2013 dostala ročné turistické víza do Austrálie. Od tejto chvíle sa naše plánovanie mohlo začať. Keďže sa moja veľmi dobrá priateľka nachádzala v čase našej cesty v Soule (Južná Kórea), rozhodli sme sa objednať si letenku práve cez Soul, aby sme súčasne mohli navštíviť aj ju a vidieť aspoň na chvíľku toto obrovské mesto.
A tak sme 18. septembra odlietali z letiska v Košiciach. Výhodou bolo, že pri odlete z Košíc bola cena letenky nižšia ako pri samotnom odlete z Prahy. Z Košíc sme odlietali nad ránom lietadlom ATR-42, cesta do Prahy trvala cca hodinu. Let bol príjemný a bez akýchkoľvek problémov. Nasledovalo 12 hodinové čakanie v Prahe a na prípoj do Soulu. Aj napriek daždivému počasiu sme sa s priateľom vybrali mimo letiska a šli sme navštíviť moju sesternicu žijúcu v Prahe. Ešte predtým sme mali na letisku prvú humornú situáciu s pracovníkmi letiska. Pred obavou zo straty batožiny som na letisku v Košiciach požiadala pracovníčku check-in, aby nám batožinu vyložili v Prahe, kde si ju my vyzdvihneme. Tak sa aj stalo. Problém nastal, keď sme sa pozabudli a ocitli sme sa v tranzitnej zóne letiska a nie v príletovej hale. Museli sme uprosiť colníka, aby nás predsa len pustil do príletovej haly. Vtipné bolo, keď nás najprv odpororučil na to, aby sme si to proste len "oběhli". Milý, že? Smiať sme sa začali, keď sme uvideli našu batožinu ako si "užíva" osamotená batožinový pás. Kým ja som sa pasovala s kuframi, Tomáš ma fotil a smial sa.
Cesta do Soulu prebiehala takmer bez problémov. Po asi troch hodinách letu sa Tomáš ozval: " Ja to už nezvládnem, chcem vystúpiť, všetko ma bolí." Vymenila som si s ním miesto a už to bolo v pohode. Dlhé cestovanie lietadlom nie je pre každého, ale musím skonštatovať, že to zvládol na výbornú. Užíval si let a aj servis, ktorý Korean air poskytoval. Pred pristátim v Južnej Kórei sa ma spýtal, čo je to za mesto ten Incheon. Tak som ho informovala tak ako som si to prečítala na Wikipedii: "Je to malé mestečko...." a potom si vravím , nemá zmysel ďalej čítať. Ale mala som ... Incheon má v súčasnosti asi 3 mil. obyvateľov. :-)
Na Incheone sme strávili asi 8 hodín. Musím však uznať, že letisko je špičkové. Na asi prvom poschodí sa nachádza niečo ako wellness centrum, kde si zadarmo možete dať sprchu. Dokonca sme dostali čistý uterák, fén na vlasy, zubnú pastu, zubnú kefku. Na letisku sme si zmenili pár eur na wony, ktorými sa v Kórei platí. Stáva sa z Vás ihneď milionár. :-)
Na posledný segment letu do Sydney som sa veľmi tešila. Myslím, že som ani spať nemohla. Stále som premýšľala o tom, že sny sa naozaj plnia ak v ne veríte a robíte pre to všetko. Po asi 12 hodinách letu naše lietadlo krúži nad Sydney. Nikdy nezabudnem na ten prílet. Kamkoľvek cestujem, vždy si najviac pamätám práve príchod. Tento bol obzvlášť pekný. Keďže letisko v Sydney sa nachádza priamo v meste, prílety a odlety sú vždy až po 6. hodine ráno. Aj my sme v takom čase prilietali. Bol neskutočne krásny východ slnka a keď sa dívate na také mesto akým je Sydney, je to pohľad pre Bohov. Kapitán lietadla nám povedal štandardné frázy a privítal slovami Welcome to Australia.
Z imigračných pracovníkov som mala obavy, lebo je známe, že v Austrálii sú prísne kontroly. Pri vypĺňaní vstupnej karty som priznala, že dovážam aj nejaké potraviny, teda konkrétnejšie čaje. Vždy odporúčam priznať čo veziete a neriskovať ozaj vysoké pokuty. Mňa si zobrali bokom na červený koberec a "pustili" ku mne malé bígle. Všetko prebehlo v pohode a už sme odchádzali z haly. Priateľka zo Sydney ani neverila, že sme sa vybavili vrátane vyzdvihnutia batožiny za cca 30 min. čo je rekordný čas.
Aaaa sme tu. Po takmer 48 hodinách sme konečne v Sydney. :-D