Informácie o krajine
Hlavné mesto: Podgorica (143 700 osôb) Celková populácia: 618 180 osôb
Rozloha: 13 812 km2
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Správne zadelenie: 21 okrskov
Významnejšie mestá: Nikšić (58 200), Pljevlja (21 400), Bijelo Polje (15 900)
Úradný jazyk: čiernohorský (srbský) Iné používané jazyky: bosniansky, albánsky
HDP: 5928 USD/os.
Najvyšší bod: Bobotov Kuk, 2 522m
Najnižší bod: Jadranské more, 0 m
Krajina leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove, hraničí s Jadranským morom. Nad zálivmi členenom jadranskom pobreží sa strmými stenami dvíha Čiernohorský vysoký kras, patriaci k strednému pásmu Dinarid. Jej skalné skupiny a hlboké jaskyne ukrývajúce krasové horstvá (Njegoš, Durmitor, Orjen, Lovćen, Maganik atď.) prepletajú celé územie hory. V južnej časti krajiny sa nachádza najväčšie jazero Balkánskeho polostrova – Shkodrajske jazero. Najvýznamnejšie rieky sú Tara, Morača a Piva.Krajina má pobrežie v dĺžke 290km, 117 pláží, v dĺžke 73 km je prebažne piesočnatých, čiastočne štrkových a patria k najobľúbenejším plážam celého Jadranského pobrežia.
Z nerastných surovín je najvýznamnejší bauxit, na ktorý je stavené hutníctvo hliníka. Z priemyslu je ešte možné vyzdvihnúť hutníctvo železa. Na orniciach sa pestuje kukurica, obilniny, ryža, zemiaky a zelenina. Na horských pastvinách sa pasú ovce a hovädzí dobytok. Významný zdroj príjmov je z rastúceho turizmu.
Slovanský názov krajiny je Crna Gora, ktorého talianský preklad je Monte Negro. Na jej území sa v II. tisícročí před Kristom usídlili ilýrske kmene. V I. až V. storočí patrila k rímskej provincii Dalmácia. Slovania sa tu usídlili v VII. storočí. Začiatkom XII. storočia jej územie vlastnila Byzancia, od konca storočia Srbsko. Medzi rokmi 1360-1421 bola pod vedením Balšićov a od roku 1452 Crnojevićov samostatná, ale v roku 1499 ju pohltila Osmanská ríša. Na konci XVII. storočia rod Njegoš vytvoril teokratický štát a postupne vymedzil tureckú závislosť. Medzi rokmi 1851-1860 vládnuci Danilo III. zmenil Čiernu horu na svetské kniežatstvo. Na berlinskom kongrese v roku 1878 veľmoci uznali nezávislosť krajiny. Knieža Mikuláš sa nechal v roku 1910 korunovať za kráľa. Medzi rokmi 1912-1913 si v Balkánskych vojnách zväčšila svoje územie. V roku 1916 bola pod okupáciou Rakúsko-Uhorska. V roku 1918 Karadordevićovci obrali Mikuláša I. o trón a pripojili sa k vznikajúcemu Srbsko-Chorvátsko-Slovinskému kráľovstvu, ktorého názov sa v roku 1929 zmenil na Juhosláviu. V II. svetovej vojne, od roku 1941 do 1945, ju obsadili talianské a nemecké oddiely.
Od roku 1945 sa stala členskou republikou socialistickej Juhoslávie. V apríli 1992 so Srbskom vytvorila Juhoslovanskú spolkovú republiku, na ktorej miesto vo februári 2003 nastúpilo štátne spoločenstvo konfederačného charakteru s názvom Srbsko a Čierna hora. Čierna hora vyhlásila svoju nezávislosť po referende 3. júna 2006.