Pula
Pula bola vždy pre Rimanov dôležitou základňou a dodnes je stále veľkým regionálnym a hospodárskym centrom Istrijskeho poloostrova. Priamo v meste sa nenachádzajú žiadne pláže, ale veľmi obľúbeným strediskom je Verudela. Vzdialená je len pár kilometrov od mesta Pula. Okolie mesta je prevažne nezaujimavé, pretože krajina je tu plochá a pôvodné dubové porasty boli neskôr nahradené krovinami a borovicami. Pôvodne illyrská Pola bola v 1. storočí pr. n. l. dobytá Rimanmi, ktorí z nej urobili administratívne centrum oblasti. Tá sa rozkladala od Limskeho fjordu až po rieku Raša. Rimania veľmi rýchlo využili tento terén k obrane zátoky. Celé mesto sa rozvíjalo v okolí vrchu Kaštel s amfiteátrom postaveným mimo opevneného mesta. V roku 1150 sa Pula pripojila k mocným Benátkam kvôli obrane proti pirátom, avšak pod benátskou nadvládou ťažko mesto trpelo. Niekoľko krát bolo napadnuté benátskymi rivalmi, patriarchou z Aquileje, chorvátsko-maďarským kráľom a Habsburgovcami.
V 17. storočí malária a mor takmer úplne vyhubili mesto. Po páde Benátok sa Pula v roku 1797 stala súčasťou rakúskej monarchie. V roku 1853 Rakúsko-Uhorsko rozhodlo o vybudovaní cisárskej námornej základni v Pule. Od tejto doby sa datuje prudký ekonomický a demografický rozmach mesta. Mesto sa tranformovalo na vojenské a priemyselné mesto. Jeden pokles však nastal v dobe talianskej fašistickej nadvlády. Po 2. svetovej vojne sa Pula stala súčasťou povojnovej Juhoslávie a po roku 1991 tak ako celá Istria je súčasťou Chorvátska.
Najstaršia časť mesta kopíruje pôvodný pôdorys starovekých rímskych ulíc. Najimpozantnejšou stavbou je Rímsky amfiteáter z 1. storočia. Je to piaty najzachovalejší amfiteáter v Európe. Pôvodne slúžil k súbojom gladiátorov. Vmestilo sa sem až 20 000 divákov, má tvar elipsy s rozmermi 132*105 m a 72 oblúkov. Bohužiaľ materiál z jeho stien bol Benátčanmi využívaný ako stavebný materiál pri stavbe svojich palácov a svojich stavieb.
V centre mesta natrafíte na triumfálny oblúk Sergiovcov, ktorý bol postavený v roku 27 pred n.l. ako spomienka na troch členov rodiny Sergiovcov, ktorí sa v Pule preslávili. Od tohto oblúku vedie jedna z najrušnejších ulíc - ulica Sergijevaca. Ulica končí na bývalom rímskom fóre, ktoré sa dnes opäť nazýva Forum. Pozornosť upúta Augustov chrám zo začiatku nášho letopočtu. Je to druhá najzachovalejšia rímska pamiatka. Hneď vedľa sa nachádza radnica z 13. storočia.
Mariánska katedrála z 15. storočia bola postavená v renesančnom slohu. Kostol bol po požiari v roku 1242 zrekonštruovaný v 15. storočí, kedy bol pristavený južný renesančný portál.
Na ulici Carrarina 3 sa nachádza Archeologické múzeum, kde sa nachádzaju archeologické nálezy z celej Istrie. najviac obchodov, agentúr a úradov sa nachádza v starom meste, tiež na ulici Giardini, ulica Carrarina, Istarska ulica a na Rive, ktorá sa tiahne okolo celého prístavu. Vlaková stanica sa nachádza asi kilometer severne od mesta. Autobusová stanica sa nachádza na ulici Istarska neďaleko prístavu