Informácie o krajine
Bulharsko ( orig. Bulgarija) je krajina ležiaca v juhovýchodnej Európe, v severovýchodnej časti Balkánskeho poloostrova. Hlavným mestom krajiny je Sofia (1 240 800). Ďalšími významnými mestami sú mestá Plovdiv (345 tis.), Varna (322 tis.), Burgas (187 tis.) a Ruse (156 tis.). Úradným jazykom je bulharský jazyk, ale v krajine sa používa aj turecký jazyk. Prevládajúcim náboženstvom v krajine je bulharské ortodoxné (83,9%), mohamedánske (12,2%), rímskokatolické (1,2%) a ostatné (4%). Menou v krajine je leva (1 leva= 100 stotinka).
HDP: 5175 USD/osoba
Najnižší bod: Čierne more, 0 m
Najvyšší bod: Musala, 2925 m.
Podnebie krajiny je vlhé kontinentálne. Hlavnou riekou je Dunaj.
HISTÓRIA
Na čiernomorskom pobreží sa v IV.-III. tisícročí pred Kristom usídlili Turci, od VII. storočia Gréci. V IV. storočí pred Kr. sa jej časť dostala pod macedónsku nadvládu. V I. storočí po Kr. bola súčasťou Rímskej ríše, od roku 395 Východorímskej ríše. Slovania sa objavili v VI. storočí, v roku 681 bulharskí Turci splynutím so Slovanmi vytvorili Starobulharský štát. V roku 865 prevzali byzantské kresťanstvo. Bulharský štát svoj vrchol dosiahol v dobe panovania Simeona I, medzi 893-927, vtedy Byzant platil daň Bulharom. V roku 1018 sa celé územie dostalo pod vládu Byzantskej ríše. Až v roku 1187 Byzant uznal jej nezávislosť, v období panovania kráľa Ivana Asena II. (1218-1241), sa stala najväčšou krajinou juhovýchodnej Európy, následne v roku 1396 súčasťou Osmanskej ríše. Tureckú nadvládu ukončila rusko-turecká vojna v rokoch 1877-1878. Nový štát v prvej Balkánskej vojne vedenej v rokoch 1912-1913 získal významné územie, ale najväčšiu ich časť v druhej Balkánskej vojne, ktorú viedol proti dovtedajším spojencom, v roku 1913 stratil.
V roku 1915 po boku centrálnych mocností vstúpilo do I. svetovej vojny, na konci ktorej stratilo ďalšie územie. Od roku 1918 stál na čele Bulharska cár Boris III. (1849-1943). Musel sa vysporiadať so stratou územia a reparačnými poplatkami voči svojim susedom. V roku 1935 reagoval na pretrvávajúcu nestabilitu prevzatím vlády do svojich rúk. Práve v čase jeho vládnutia bola krajina stabilná a hospodársky prekvitala. Snažili sa dodržať svoju neutralitu, ale tlak Nemecka bol tak neúprosný, že sa krajina stala spojencom Hitlera. Takúto otvorenú spoluprácu s Nemeckou ľudia vnímali ako prevenciu pred vpádom nemeckých vojsk do krajiny. Temnou kapitolou je prijatie proti židovského zákona o ochrane národa. Iba vďaka jeho autorite sa podarilo vzdorovať tvrdému nátlaku nacistov a ochrániť veľkú časť bulharských Židov pred transportom do Nemecka. V roku 1943 sa Hitler snažil donútiť bulharského cára k vyhláseniu vojny Sovietskemu Zväzu. Boris III. to odmietol a krátko po návrate z rokovania náhle zomrel. Pohreb sa uskutočnil v Sofii v Chráme Alexandra Nevského. Je to snáď najkrajšia cirkevná stavba 20. storočia na Balkáne. Po II. svetovej prišla do Bulharska - tak ako do iných krajín strednej a východnej Európy sovietska armáda. K moci sa teda dostali komunisti.
V roku 1946 bola vyhlásená Bulharská ľudová republika. Hospodárstvo celej krajiny bolo prebudované podľa vzoru Sovietského zvazu. V roku 1949 krajina vstúpila do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), roku 1955 do vojenskej Varšavskej zmluvy. V druhej polovici 80. rokoch 20. storočia, kedy v Sovietskom zväze nastalo obdobie reforiem, vedúci predstaviteľ Bulharska Todor Živkov uplatňoval neostalinovskú politiku. To bolo aj dôvodom prečo na jeseň v roku 1989 došlo v krajine k mnohým demonštráciam. Živkov odstúpil a bol postavený pred súd.
Ústava, ktorá pochádzala z čias socializmu bola v roku 1990 najprv zmenená a o rok neskôr bola prijatá nová ústava. Bulharsko je od tejto doby republikou a jej politický systém sa v základných črtoch opiera o princípy parlamentnej demokracie. Od roku 1992 je prezident volený občanmi. Od roku 1990 až do roku 1996 bol prezidentom Želju Želev. Bol najvýznamnejším predstaviteľom silnej opozície proti socialistickému režimu pred rokom 1989. Od roku 1996 do roku 2001 bol úradujúcim prezidentom Peter Stojanov a od roku 2001 Georgi Parvanovov.
Bulharská republika sa dňa 2. apríla 2004 stala plnoprávnym členom NATO. Skončili sa aj vstupné rozhovory o jej pričlenení k Európskej únii a 25. apríla 2005 podpísala príslušnú dohodu o vstupe Bulharska do EÚ. Od 1. Januára 2007 vstupuje krajina do Európskej únie.