Bosna a Hercegovina

Bosna i Hercegovina

Hlavné mesto: Sarajevo (380 000), celková populácia: 4 590 310 obyv.

Rozloha: 51 129 km²

Štátne zriadenie: federatívna parlamentná republika

Správne zadelenie:  2 čiastkové štáty

Významné mestá: Banja Luka (224 600 os.), Zenica (170 300 ob.) Tuzla (131 400 ob.), Mostar (111 200 os.)

Úradný jazyk: bosniansky, chorvátsky, srbský

Náboženstvo: sunitské mohamedánske (44%), srbské ortodoxné (31%), rímskokatolícke (15%), ostatné (10%)

Mena: konvertibilná marka (KM)  1 EUR= 1,95 KM 

HDP:  3 419 EUR/os.  Inflácia v r. 2012 2% 

Credit rating: B3 = stabilný (Moody´s) 

    Bosna  a Hercegovina je krajina v juhovýchodnej Európe, presnejšie v severojužnej časti Balkánskeho poloostrova. Na severe krajiny sa tiahne naplavená nížina Sávy a jej prítokov. Veľku časť tejto krajiny tvoria pásma pohoria Dinar. Hlavným stavebným prvkom horstva je vápenec, ale vo vnútorných pásmach sa objavuje aj bridlica a pieskovec. Najnižším bodom je Jadranské more a najvyšším bodom krajiny je Maglić (2 386 m). Územie hôr je chudobné na povrchové vody. Najväčšie rieky sú Sáva, Drina a Neretva.  Baníctvo a spracovateľský priemysel sa z vojnových ničení žiaľ ešte nespamätal.  Veľkým problémom súčasných podnikov je ich nízka konkurenciaschopnosť a v mnohých smeroch aj zastaranosť.  Do krajiny prichádza príliš málo zahraničného kapitálu. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú hutníctvo železa, strojárstvo a chemický priemysel.  Priemyselná štruktúra je pomerne jednostranná, zaostalá a bez konkurencieschopnosti. Pozdĺž rieky Sávy sa pestujú plodiny a tiež aj v údolí rieky Neretvy, prevažne kukurica, pšenica, ovos, zemiaky, tabak  atď. V horských oblastiach je typické pastierstvo a ťažba dreva. 

    Územie krajiny bolo v praveku obsadené ilýrskymi kmeňmi, v I. až V. storočí po Kr. patrila krajina k Rímskej ríší. K prvému prisťahovaniu Slovanov došlo v VI.-VII. storočí. Bosnianský banít vznikol až v XII. storočí. Zaujímavosťou je, že v období v XIII. storočí vznikla bosnianska cirkev, ktorú Rím evidoval ako kacírstvo. Uhorsko sa ju snažilo podmaniť pod heslom boja proti kacírstvu. Na začiatku XIV. storočia sa bosnianskí báni stali lénnikmi uhorských kráľov. Tvrtko I. sa v roku 1377 nechal korunovať za kráľa Bosny a Srbska a po roku 1380 dobyl aj veľkú časť Chorvátska a Dalmácie. V roku 1482 Turci pripojili k svojej ríši celú Bosnu a v roku 1482 aj Hercegovinu. V r. 1878 sa dostala pod zvrchovanosť Rakúsko-uhorskej monarchie. Po prvej svetovej vojne v roku 1918 sa stala súčasťou Srbsko-chorvátsko-slovinského kráľovstva. V II.svetovej vojne medzi rokmi 1941-1945 patrila k štátu chorvátskych ustašovcov.  V roku 1945 sa stala spolkovou  republikou socialistickej Juhoslávie.  Po vzore udalostí v Slovinsku sa obyvateľstvo vyjadrilo za vystúpenie z Juhoslávie. Odpoveďou bola reakcia bosnianskích Srbov , ktorí vyhlásili Bosniansko srbskú republiku a následne vypukla vojna.  Táto vojna bola ukončená v roku 1995 Daytonskou dohodou. Do krajiny prišli medzináírodné mierové sily. Na základe mierovej zmluvy sa krajina skladá z dvoch častí, z Bosniansko chorvátskej federácie, delenej na kantóny a Bosnianskej srbskej republiky. Každá časť má samostatnú vládu, prezidenta a legislatívu, nad nimi je spolkový parlament a vláda s obmedzenou kompetenciou. 

    Vzhľadom k tomu, že BiH má značný záujem o vstup do EÚ, od podpisu Daytonskej zmluvy urobila značné ekonomické reformy. V súčasnosti má s EÚ podpísanú Asociačnú dohodu, ktorá je základným predpokladom štátu pre vstup do EÚ. Podľa agentúry Sario je BiH hodná investovania vďaka mnohým dôvodom. Výhodná je strategická geografická lokalizácia krajiny, ale aj dostupnosť prírodných zdrojov a krás. Ďalším z nich sú aj nízke daňové sadzby, cenovo konkurencieschoná pracovná sila. Domáca mena je pevne fixovaná na euro. To, že je mena pevne fixovaná na euro vytvára vhodné makroekonomické prostredie. Priemerná mesačná mzda bola v roku 2012 na úrovni 423,60 EUR. Takto nízka pmzda je komparatívnou výhodou lacnej pracovnej sily krajiny voči iným štátom EÚ. Hlavnými obchodnými partnermi sú Chorvátsko a Nemecko. Najvýznamnejším investorom v krajine z dlhodobého hľadiska je Rakúsko. K najväčším investíciam realizovaných na území BiH patria Telekom Srbija, Ukio Banko Investicione Grupe a ArcelorMittal Holding AG.