Austrália

Austrália 

(z lat. terra australis - južná zem) dlhý tvar Austrálsky zvaz, je štát v Austrálii a Oceánii. Rozlohou je Austrália najvačšou krajinou na svete a jedninou krajinou, ktorá sa rozkladá na celom kontinente. Austrálsky zvaz zahŕńa niekoľko ostrovov, z ktorých najvaším je Tasmánia. 
 
Austrália je federáciou. Federácia je zložená zo šiestich štátov a niekoľkých teritórií. Formou vlády je konštitučná monarchia. Geograficky susedí s Indonéziou, Východným Timorom, Papua Nova Guinea na severe, Vanuatu, Šalamúnové ostrovy a francúzske závislé územie Nová Kaledónia na severovýchode a Nový Zéland na juhovýchode. Najkratšia vzdialenosť medzi pevninou Papuy-Novej Guiney a Austráliou je približne 150 km. 
 
Najvačším a najvyšším pohorím Austrálie sú Veľké predelové vrchy, ktoré sa tiahnu pozdĺž východného pobrežia štátu. Najvyšším vrchom Austrálie je Kościuszkov vrch (2 228 m), ktorý leží v Snežných horách na juhovýchode štátu. 
 
Štátmi Austrálskeho zvazu: 
  1. Nový Južný Wales - Sydney 
  2. Queensland - Brisbane
  3. Južná Austrália - Adelaide 
  4. Tasmánia - Hobart 
  5. Viktória - Melbourne 
  6. Západná Austrália - Perth 

        Pôvodní obyvatelia začali byť ohrozovaní, keď bieli osadníci začali prenikať hlbšie do ich územia. V 19. storočí vznikol nový národ v Austrálii. Vyše 174 000 odsúdencov bolo z Veľkej Británie dopravených do krajiny. V pracovných oddieloch si odpykávali svoje tresty dlhé roky alebo až doživotne. Táto preprava začala ešte v časoch panovania anglickej panovníčky Alžbety I. Bolo to pokračovanie staršieho trestu vyhnanstva a skončila sa až v roku 1868. Po skončení svojho trestu sa mnoho z trestancov rozhodlo pre pobyt v Austrálii. Spomienky na Veľkú Britániu boli len trpkými spomienkami. Najmä pozdĺž pobrežia si zakladali osady. Do vnútrozemia začali prenikať bádatelia, ktorí hľadali väčšie pastviny pre čoraz väčšie stáda. Títo farmári začali zaberať viac miesta a tak sa dostávali do konfliktu s pôvodnými obyvateľmi.

    Prvými obyvateľmi boli ľudia z juhovýchodnej Ázie, ktorí prišli do Austrálie asi tak pred 50 000 rokmi. Ich spôsob života bol kočovný, putovali po krajine, lovili zver oštepmi a bumerangmi, chytali ryby z kanoe a zbierali rôzne rastliny. Nemali žiaden písomný jazyk, ale cenné poznatky si odovzdávali ústne alebo v piesňach.

 

    Po príchode Britov do Austrálie, ich kultúra začala byť ohrozená. Pôdu im zaberali svojimi stádami. Koncom 18. storočia žilo v Austrálii viac než 300 000 domorodcov. Osadníci však mnohých zabili alebo vyhnali z pôdy a ich počet klesol pod 45 000. V Tasmánii vyhladili pôvodných obyvateľov v 70. rokoch 19. storočia. Mnohý podľahli európskym chorobám a zvyšok vyvraždili bieli osadníci.

 

    Rok 1851 bol rokom, kedy sa Austrálie mnoho ľudí hnalo s vidinou bohatstva. Šíriť sa začali správy, že v Novom Južnom Walese a Viktórii sa našlo zlato. Táto udalosť je známa ako Zlatá horúčka. Melbourne, hlavné mesto Viktórie, zbohatlo a počet obyvateľov sa zdvojnásobil. V 90. rokoch 19. storočia Veľká Británia udelila samosprávu všetkým kolóniam a ich vodcovia si uvedomili, že je potrebná nejaká únia. Avšak ani jedna austrálska kolónia nebola ochotná vzdať sa nezávislosti, a tak v r. 1898 kolónie po prudkých hádkach a nezhodách predsa len súhlasili, že sa zjednotia do federácie. V prvý deň r. 1901 vyhlásili Austrálsky zväz a za federálne hlavné mesto neskôr vybrali Canberru. 
 
 
Zdroj informácií: Encyklopédia histórie sveta, ISBN 80-7181-568-3 (The Kingfisher history ENCYCLOPEDIA) 2001

 

Fotogaléria: Austrália

/album/fotogaleria-australia-/a1-aus-jpg/ /album/fotogaleria-australia-/a2-aus-jpg/ /album/fotogaleria-australia-/a3-aus-jpg/ /album/fotogaleria-australia-/a4-aus-jpg/
/album/fotogaleria-australia-/a5-aus-jpg/ /album/fotogaleria-australia-/a6-aus-jpg/ /album/fotogaleria-australia-/a7-aus-jpg/ /album/fotogaleria-australia-/a8-aus-jpg/
/album/fotogaleria-australia-/a9-aus-jpg/