Vláda Envra Hodžu (1908-1985)
Enver Hodža (1908-1985) urobil z Albánska najchudobnejšiu krajinu Európy. Na čele krajiny stál 44 rokov a panoval nad krajinou tvrdou rukou. Tento diktátor už od svojej mladosti inklinoval ku komunistickej ideológii. Sympatizoval so Stalinom, Mao Ce-tungem, Pol Potem a ďalšími. Narodil sa v roku 1908 v juhoalbánskom meste Gjirokastra v rodine zámožného obchodníka s látkami. Jeho strýko mu vštepoval od mladosti ideu o nezávislom Albánsku. Počas svojich štúdii na univerzite vo Francúzsku navštevoval komunistické semináre a diskusie.
V roku 1939 je Albánsko obsadené fašistickým Talianskom. Mladému Hodžovi vláda zakázala vyučovať francúzštinu, pretože odmietol vstúpiť do fašistickej strany. V hlavnom meste Tirana si otvoril obchod s tabakom. Tento obchod mu vláda nechala tiež zatvoriť. Neskôr sa stáva jedným zo siedmich členov výboru komunistickej strany. V marci v roku 1943 sa stal prvým tajomníkom strany. Z odbojových milícii sa stala regulérna armáda a Enver Hodža sa stal hlavným veliteľom. 29. novembra 1944 tieto jednotky pomáhali juhoslovanským partizánom vyhnať zvyšok nemeckej armády. V roku 1945 sa konali prvé voľby a Hodža dostal 93% hlasov. V roku 1946 bola vyhlásená Albánska ľudová republika a v krajine mali prevahu komunisti. Jeho veľkým vzorom bol nepochybne Stalin (1878-1953). Jeho metódy rád využíval. Do platnosti vstúpila agrárna reforma, vďaka ktorej bola poda odobraná farmárom. Akýkoľvek odpor bol potrestaný väzením alebo aj smrťou. Znárodnené je všetko - priemysel, banky, obchod.
Rok volieb priniesol E. Hodžovi aj ďalší životný krok - sobáš s Nedžmije Hodžovou. Vďaka výhodnému sobášu získala politickú moc sama pre seba. Ona sama mu dávala rady ako by sa mal vysporiadať so svojimi protivníkmi. V mnohom bola ešte krutejšia ako jej manžel. Hodža riadil svoju krajinu z luxusnej vily v Tirane. Žil v prepychu, zatiaľ čo jeho národ trpel a hladoval. Potrpel si na luxusné oblečenie a prezentoval sa ako "elegán". V tejto dobe sa Hodža odklonil od Sovietskeho zväzu a od Juhoslávie. Tento albánsky krutovládca trpel panickým strachom s napadnutia inou krajinou. Dostal šialený plán a za čias svojej vlády nechal v krajine vybudovať 750 tis. bunkrov. Odstránenie týchto bunkrov by v súčasnosti stálo viac než 450 mil. Eur. E. Hodža sa držal pri moci všetkými možnosťami. Celá krajina bola posiata tajnou políciou a obyvatelia boli neustále sledovaní. Každý tretí obyvateľ Albánska bol buď v pracovnom tábore alebo vypočúvaný agentmi Sigurimi. Nechal popraviť a zatvoriť tisíce ľudí. Od roku 1968 bolo zakázané cestovať za hranice krajiny. Vycestovať mohli len ľudia, ktorí mali vládne poverenie. Hranice boli prísne strážené a ploty napojené elektrickým prúdom. Hodža zakázal tiež hlásiť sa k náboženstvu. Kňazov nechával zatvoriť do pracovných táborov. Z 300 katolíckych kňazov prežilo jeho režim sotva 30. Zakázal mužom nosiť fúzy, pretože to bolo podľa jeho tvrdenia nehygienické.
Bol posadnutý svojou mocou, ktorú považoval za nástroj plnenia svojho veľkého poslania. Po roku 1976 kládol albánsky diktátor ešte väčší doraz na samostatnosť krajiny. Dosiahol tým však to, že sa Albánsko stalo najchudobnejšou krajinou Európy. Vojenský výcvik bol povinný dokonca aj na školách. V roku 1981 nechal popraviť niekoľko straníckych a vládnych úradníkov vrámci očisty strany. Trpel cukrovkou a mozgovou ischémiou. Umrel 11. apríla 1985 vo veku 76 rokov.