Informácie o krajine 

Albánsko s hlavným mestom Tirana (380 tis.) leží v juhozápadnej časti Balkánskeho polostrova, na južnom pobreží Jadranského mora, pri vstupe Otrantského priesmyku medzi Gréckom, Macedóniou, Čiernou horou a Kosovom.  V Albánsku žije 3 620 000 obyvateľov. Okrem Tirany sú významnými mestami  Durrës (197 tis.), Elbasan (126 tis.), Shkodër (109 tis.) a tiež aj Vlorë (124 tis.). 

Náboženstvo: sunitské mohamedánske (70%), albánske ortodoxné (20%), rímskokatolické (10%)

Mena: nový lek (1 nový lek= 100 gindarka)

HDP: 3323 USD/osoba

Najnižší bod: Jadranské more 0m

Najvyšší bod: Korab, 2764 m

Albánsko sa tiež nazýva „Krajina Orlov“. Krajina je považovaná za jednu z najchudobnejších krajín Európy. Dôvody treba hľadať v dávnych časoch. Krajina ležiaca v uzavretosti hôr bola v X. až XIV. storočí  pod byzantskou, srbskou a neskôr tureckou nadvládou. V roku 1443 to bol beg Skander, ktorý sa prvy krát snažil albánske kmene zjednotiť, ale po jeho smrti sa územie dostalo úplne pod nadvládu Osmanskej ríše.

Samostatné Albánsko vzniklo v roku 1913, ale v I. svetovej vojne jeho časť obsadili srbské, neskôr rakúsko-uhorské oddiely. Od roku 1917 bolo celé územie obsadené talianskými oddielmi. Nezávislou krajinou sa stala až v roku 1920. Neskôr medzi rokmi 1939-1943 Taliansko opäť obsadilo krajinu.

Po II.svetovej vojne sa k moci dostalo komunistické hnutie, ktoré ju držalo od 1960 až do 1991 v úplnej hospodárskej a politickej izolácií. Od roku 1990 je v krajine mnoho politických strán. Kvôli nepriaznivým podmienkam na život sa z krajiny vysťahovalo mnoho obyvateľov. Krajina je od roku 2009 členom NATO.

Do Albánska sa môžete vybrať nasledovnými trasami.

1.) vedie cez územie Rakúska, Slovinska, Chorvátska a Čiernej Hory - Viedeň-Graz-Maribor-Zahreb-Split-Dubrovnik-Budva-Stari Bar-Sukobín-hraničný prechod Muriqan

2.) vedie cez Maďarsko, Srbsko a Čiernu Horu - Budapesť -Belehrad-Čačak-Užice-Prijepolje-Bjelo Polje-Podgorica-Tuzi- hraničný prechod Hani i Hotit - Skadar